Pred 4 rokmi mi objavili na štítnej žľaze nádor. Poctivo som chodila na kontroly, brala lieky, no nádor sa mi neustále iba zväčšoval. Z tohto dôvodu mi lekári navrhli, aby som šla na operáciu. Vybrali by mi nádor i so štítnou žľazou, ktorá bola v podstate „zdravá", plnila svoju funkciu, no bol na nej nádor.
Upozornili ma, že pri tejto operácii môžem prísť dokonca i o hlasivky.Taktiež, ak by odtránili štítnu žľazu, musela by jej funkciu nahradiť hormonálnymi liekmi. Samozrejme. Veľmi som sa toho zákroku obávala.
Známa prišla a ponúkla mi zelené potraviny. Vtedy som si zobrala balenie jačmeňa a poctivo som ho užívala 3x denne. A po mesiaci som ho doplnila riasou. Počas užívania zelených potravín, som termín operácie nezrušila. Vtedy som ani netušila, že by mi mohli pomôcť.
Pred operáciou som absolvovala radu vyšetrení. Pri nich mi zistili, že nádor sa začal zmenšovať, takže čas operácie sa odložil. Naďalej budem brať zelený jačmeň aj chlorellu a budem dúfať, že sa všetko stabilizuje a operácia nebude nutná.
Prišiel zelený anjel a zmenil mi život
Bola som vysmiata mladá baba, maturantka, aktívna športovkyňa. Mojou najväčšou láskou v živote bol hokej! Od desiatich rokov som mu obetovala všetko. Energiu, čas, peniaze, rodinu, priateľov a nakoniec aj zdravie. Bolo mi jedno, či som mala teplotu, zápal priedušiek alebo narazené rebrá, na zápase som nesmela (nechcela) chýbať. Asi v štrnástich rokoch mi zistili zníženú funkciu štítnej žľazy, takže nechýbala únava, imunita na bode mrazu, počet antibiotík sa z roka na rok zvyšoval. Nebolo to ľahké, ale zvládala som to a stále sa tešila zo života.
Ťažké obdobie sa začalo v januári 2009. Bolo po tréningu, vystupovala som z auta a akosi sa mi zasekol pravý bedrový kĺb. Ostala som v kŕči stáť na parkovisku a nechápala som, čo sa deje. O chvíľku však bolesť prešla, noha sa odblokovala a išla som domov. Takéto stavy sa mi začali opakovať, no noha inak nebolela, tak som, samozrejme, žila a športovala naplno. V júni 2009 som sa dokonca prebojovala do hokejbalovej reprezentácie a stala som sa vicemajsterkou sveta. V auguste 2009 som absolvovala týždenný hokejový kemp, kde som ale začala pociťovať bolesť. Už to nebola len niekoľkominútová paralýza, bolel ma kĺb, kríže, slabina, stehno... Navštevovala som lekárov, no hokeja som sa vzdať nevedela. Začala som novú sezónu, ale po dvoch mesiacoch som musela skončiť. Kĺb sa mi stále zasekával, počas zápasu aj 5 – 10-krát. So slzami v očiach, bolesťou nohy, no najmä srdca, som si zbalila výstroj a odišla. Lekári skúšali rehabilitácie, lieky, injekcie, obstreky, no stále nič nezaberalo. Všetky výsledky boli negatívne, nevedeli nájsť príčinu ani utíšiť bolesť, ktorá sa stále stupňovala.
V januári 2010 sa mi po injekciách konečne troška uľavilo, dokonca som absolvovala tréning. Začínala som dúfať. Márne... Po dvoch, troch týždňoch úľavy prišli ešte neznesiteľnejšie bolesti. Zjavne prestali účinkovať injekcie... Trápenie pokračovalo. Návštev u lekárov, špeciálnych vyšetrení a liekov pribúdalo. Stále žiadna diagnóza. Čoraz väčšmi mi dávali pociťovať, že si bolesť vymýšľam a keď mi začali dávať lieky na hlavu, povedala som si, že stačilo. Nevládala som ďalej takto žiť, resp. nežiť a trpieť.
V apríli 2010 som sa rozhodla vybrať inou cestou. Fyzioterapeut prirovnal moju panvu k panve po ťažkej autohavárii a na akupunktúre som plakala od bolesti ako malé dieťa. Konečne som však cítila úľavu a hlavne nebola som blázon, ale vážny pacient. Bolesť sa po troch mesiacoch zmiernila a ja som s ňou dokázala žiť. Vrátila som sa k športu, tréningy boleli, ale aj tak som bola šťastná, že som späť. Bol to stav, ktorý som vedela zvládnuť.
V auguste 2010 si konečne našiel aj mňa – ZELENÝ ANJEL! V tom čase ma trápil žalúdok zdevastovaný silnými liekmi. Nedokázala som normálne prijímať stravu, často som objímala záchodovú misu. Zelené ma nadchlo, cítila som, že ho chcem, že ho musím mať. NEĽUTUJEM! Pri preventívnom dávkovaní jačmeňa a chlorelly bol môj žalúdok o mesiac fit. Začala som mať viac energie, nemusela som zakaždým poobede spať, cítila som sa šťastnejšia. V decembri 2010 som náhle pocítila niečo zvláštne. Nevedela som, čo to je. Až mi nakoniec svitlo. Odišla! Po takmer dvoch rokoch som sa zobudila bez bolesti. Boli to neopísateľné chvíle, veľká úľava. Ja som sa jednoducho zmierila s tým, že sa s mojím trápením musím naučiť žiť, že si už nikdy nezahrám hokej, no prišlo zelené a všetko bolo inak. Bolesť ešte občas prišla, ale bola už čoraz slabšia.
V januári 2011 sa dostavil silný detox vo forme kašľa. Mala som mykózy v pľúcach, zase hlavu v smútku a chuť hodiť zelené do koša. Vytrvala som, preliečila sa, vyčistila a zaregistrovala sa.
Každý deň zisťujem, ako mi zelené zvyšuje kvalitu života. Vyliečilo mi žalúdok, bolesť nohy, nemávam herpesy, zlepšuje sa mi stav štítnej žľazy, konečne mám imunitu... Dáva mi neskutočné množstvo energie, sily a chuti do života.
Pozitívne zmeny cítim aj v športovom živote. Zvládam väčšiu záťaž, neviem, čo je svalovica, rýchlejšie regenerujem, trénujem bez bolesti a s úsmevom na tvári. Vrátila som sa k môjmu milovanému hokeju, hokejbalu. Bojovala som, bola vytrvalá a vďaka zelenému som sa v júni 2011 mohla stať majsterkou sveta v hokejbale žien. Môj nečakaný návrat bol veľkolepý a nezabudnuteľný. V dvadsiatich dvoch rokoch som si prežila svoj sen! Je to krásne, neopísateľné. Pre mňa to nie je len víťazstvo v zápase, športe, ale hlavne v živote. Aj vďaka zeleným potravinám a ľuďom v GW sa pozerám na svet inými očami.
Som skvelá baba, dcéra, sestra, kamarátka, študentka, aktívna športovkyňa, brigádnička, parťáčka, zelený anjel, ktorý sa usmieva na svet a miluje život taký, aký je!
Neviem ubrať paru, preto kvalitne tankujem.
Zuzana Kolcunová
zdroj Green Ways
